Maturita je jedna z najdôležitejších skúšok v našom živote. Je to vraj akási skúška dospelosti. Tieto, ale aj iné podobné múdrosti sme počuli neraz už od detstva a, samozrejme, brali sme ich brali na ľahkú váhu.
Keď som začala štúdium na gymnáziu, hovorila som si: „Do maturít je ešte poriadne ďaleko.“ Vôbec som netušila, čo život môže za tieto krásne stredoškolské časy priniesť a ako rýchlo ubehnú. Učitelia vždy hovorili: „Ani nebudete vedieť ako a už budete maturovať.“ Áno, každý z nás sa na tom v prvom ročníku viac-menej zabával. Nechápavý úsmev nám definitívne zmizol z tváre v septembri vo štvrtom ročníku, hneď po vypísaní prihlášok na maturitnú skúšku. Samozrejme, že s prípravou začíname už v prvom ročníku, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Nikto z nás však netušil, že vo svete prepukne epidémia a naše brány gymnázia ostanú takmer na rok a pol zatvorené. Prešli sme na dištančnú formu vzdelávania, ktorá nás naučila perfektne využívať možnosti moderných technológií, ale, bohužiaľ, aj tak trochu podvádzať. Keby som povedala, že pandémia nám nič nezobrala, klamala by som vám. Táto nová pliaga nás ukrátila o mnohé nezabudnuteľné spoločné chvíle so spolužiakmi, ale aj rovnicami, vzorcami, kyselinami…
Ale späť k našej skúške. Viem, neboli sme jediní. Tak ako sme v utorkové ráno kráčali ku škole zvládnuť prvú zo skúšok dospelosti, tak na Slovensku kráčalo ďalších viac ako 41 000 maturantov s tým istým zámerom. Pohľad na nás bol určite potešujúci. Z dievčat sa stali atraktívne dospelé slečny v lodičkách a z našich chlapcov akoby mávnutím čarovného prútika dospelí chlapci v oblekoch. Atmosféra na chodbe bola príjemná, ani som nevedela, že ideme písať nejakú skúšku, skôr mi to prišlo ako nejaký „testík“, ibaže trochu slávnostnejší. Stres cítila väčšina z nás až keď prišiel administrátor do triedy, rozdal tlačivá a povedal potrebné inštrukcie. Keď sme otvorili test, už nám veru celkom zmizol úsmev z tváre. Aby toho nebolo málo, celej skúške dodávala naozaj vážnu atmosféru aj školská inšpekcia, ktorá sa prišla presvedčiť, akí sme šikovní. V dopoludňajších hodinách sme absolvovali test zo slovenského jazyka a literatúry a poobede prišiel čas na slohy. Veru, nie jeden z nás hľadel ako vyoraná myš, keď uvidel témy :-)
Streda prebiehala podobne. Každý bol plný očakávaní, čo si pre nás tentokrát pripravili múdri ľudkovia z NUCEMu (inštitúcia, ktorá vytvára maturitné testy). Prekvapili nás viac, ako sme čakali, a poriadne nás vytrápili celé dopoludnie s testom z anglického jazyka, ktorý je rozdelený na 3 časti: posluch – gramatická časť – čítanie s porozumením. Opäť sme museli nasadiť vážnu tvár a maximálne sa skoncentrovať, aby bol výsledok čo najlepší. Po 13 hodine sme sa pustili do písania eseje o prírode a agroturistike. Tým sa, pre mnohých z nás, maturitný týždeň skončil a väčšina štvrtákov si mohla s úľavou vydýchnuť.
Avšak tí, ktorí si vybrali ako jeden z maturitných predmetov aj matematiku, pokračovali ešte vo štvrtok. Napísali sme si dlhý test pozostávajúci z 30 úloh, ktorý dal, samozrejme, tiež poriadne zabrať.
Pravdupovediac, nie jeden z nás bol poriadne vyčerpaný a vystresovaný z týchto najnáročnejších dní v našom doterajšom živote. Veríme, že sme maturitu absolvovali všetci úspešne. Oficiálne výsledky sa však dozvieme až v máji. Dovtedy sa budeme ďalej poctivo pripravovať na ústnu časť maturitnej skúšky. Až po nej budeme držať v rukách maturitné vysvedčenie, tentoraz so spokojným úsmevom na tvári.
Reči typu “ maturita formalita “ určite nie sú na správnom mieste, aspoň z môjho pohľadu. Chce to poriadne nervy a drinu počas celého štúdia. Možno to tak bolo za vašich čias. U nás to tak už dávno nie je :-)
Klaudia Hanaková
Gymnázium v Stropkove