Nemčinári, prváci, sa stali súčasťou medzinárodného projektu prostredníctvom ETW spolu s piatimi tureckými školami DEUTSCH IST UBERALL. Zdokonalili si svoje jazykové znalosti, našli si nových priateľov, upevnili vzťahy  v multikultúrnej spoločnosti, virtuálne zvládli cestu do Turecka, prehĺbili vedomosti o Turecku, predstavili Slovensko, možno našli aj miesto budúceho stretnutia - Viedeň. Vo Viedni by si radi určite vychutnali pravú Sacherku, tak veríme, že raz áno...

Pomysleli ste si niekedy, že Stropkov je príliš ďaleko na „východe“, aby o ňom mohli počuť aj na „západe“? Moja skúsenosť ukazuje, že to tak nie je. Môžu o ňom počuť aj za západnými hranicami našej republiky.

            Ako odmenu za úspech v informatickom korešpondenčnom seminári FIKS na ČVUT som sa dostal zo Stropkova do Prahy a ešte trochu ďalej.

            Do Prahy som docestoval asi za desať hodín. Celá moja cesta však trvala oveľa dlhšie.

            Začala dávno, pred mnohými rokmi, keď ma okrem hrania počítačových hier začali zaujímať aj detaily okolo ich tvorby. Ako roky ubiehali, čoraz viac ma oslovovalo programovanie.

Nečakaným medzníkom bola koronakríza, kedy sme boli zrazu nútení zostať na dištančnom štúdiu a nemohli sme nikam chodiť. Okrem školských povinností som hľadal aj možnosti, ako využiť čas a vzdelávať sa v oblasti, ktorá ma zaujíma. Najviac mi pomohol kurz Harvardovej univerzity s názvom CS 50 – Introduction to Computer Science. Získal som tam ďalšie teoretické vedomosti a praktické zručnosti v programovaní. Popritom som si realizoval aj vlastné menšie projekty, ktoré som priebežne zverejňoval na mojom GitHube.

            V roku 2021 som našiel FIKS – Fiťácky informatický korespondeční seminář. Ide o súťaž v programovaní pre stredoškolákov, ktorý organizuje Fakulta informačných technológií (FIT) ČVUT v Prahe. Motiváciou je, že účastníci, ktorí získajú stanovený počet bodov, majú odpustené príjímacie skúšky (teda sú na základe týchto výsledkov prijatí na ČVUT). Seminár trval od októbra do apríla, mal 5 kôl, pričom každé kolo obsahovalo 3 zadania. Tie zahŕňali problémovú úlohu s vysvetlením špecifikácií a študenti mali vymyslieť čo najefektívnejší algoritmus. Vypracovanie takých úloh vyžadovalo dlhé hodiny a dni premýšľania, skúšania, písania a programovania. Popri prezenčnom vyučovaní v škole to bolo dosť náročné. Prvou mojou ambíciou bolo získať čo najviac bodov, aby som mal odpustené prijímačky na VŠ. Keď som to dosiahol, chcel som získať čo najlepšie umiestnenie, aby som mohol ísť na týždenné sústredenie pre najúspešnejších účastníkov seminára. Podarilo sa.

            Na sústredenie som cestoval nočným rýchlikom do Prahy, kde som mal ešte pol dňa na prehliadku mesta. Chodiť po vyľudnenom Karlovom moste či Staromestskom námestí o 7 ráno má svoje čaro, zvlášť, keď to porovnám s obrovským množstvom turistov popoludní. Mal som aj čas cestovať metrom do vzdialenejších častí Prahy. V stanovenom čase sme sa potom ako najúspešnejší účastníci seminára stretli na vopred určenom mieste a spoločne autobusom odišli do Štedronína – rekreačnej oblasti blízko Orlickej priehrady. Musím uznať, že bolo vidno, že takéto sústredenie organizovala fakulta už viackrát, keďže program bol vopred dobre premyslený a veľmi bohatý.

Ráno, samozrejme, rozcvička, potom prednášky, úlohy, aktivity, od rána až do polnoci. V priemere sme každý deň absolvovali 3 deväťdesiatminútové prednášky. Najnezabudnuteľnejším zážitkom bola Šifrovačka – celonočná aktivita v lese, kde sme v tímoch hľadali určené stanovištia a riešili úlohy. Od večera 19:00 do rána 7:00. Jednotlivé úlohy sme riešili vždy v rôznych tímoch, kde som sa aj bližšie zoznámil s mnohými stredoškolákmi (väčšinou boli tretiaci), ktorí sa venujú rovnakej oblasti ako ja. Vyvrcholením pobytu bol posledný deň, kedy sme počas štyroch hodín programovali v tímoch.

Tohtoročný seminár mal najväčší počet zúčastnených, pôvodne vyše 200. Niektorí to vzdali po prvej úlohe, iní po druhej, tretej... Okrem teoretických vedomostí a istých zručností sa to nedalo zvládnuť bez odhodlania a vytrvalosti. Aj tak mal tento ročník rekordný počet úspešných účastníkov – 40. Momentálne som veľmi rád, že dlhé hodiny, dni, týždne a mesiace mojej práce sa nakoniec prejavili na mojom celkovom umiestnení - skončil som na 2. mieste. Verím, že moje umiestnenie je dobrou reprezentáciou nielen Gymnázia v Stropkove, ale aj Slovenska.

Milí spolužiaci, keď Vás nejaká oblasť zaujíma, určite neváhajte, ale radšej hľadajte a využívajte príležitosti, ktoré Vás môžu posunúť ďalej.

Martin Madzin, II.A

Piatok a ešte k tomu 13-eho... Pre niekoho nešťastný deň... Ale naši maturanti, študenti IV.A a oktávy, ho očakávali a tešili sa naň. Piatok 13. máj 2022 bol totiž deň, keď poslednýkrát zasadli do lavíc vo svojich triedach. V podstate sa od začiatku štúdia tešili na túto chvíľu. Medzitým sa popasovali so zvládaním vedomostí a nespočetnými domácimi úlohami. Práve tento ročník zasiahla aj pandémia na takmer dva roky. Ale stihli čo to aj zo študentského života – uchaľák, dva školské plesy, 1 školský a 1 triedny výlet, veľa prestávok, či voľných hodín v oddychovej zóne, ktorú si vytvorili vlastnými rukami. A hlavne -  veľa srandy cez prestávky, či voľné hodiny.

Ráno v deň D ich čakali tematicky vyzdobené triedy, ktoré si užili na nespočetné fotenie. Strávili 3 hodiny s triednymi učiteľkami PhDr. Belovežčíkovou a Mgr. Kasardovou, zaspomínali si na svoje plány, predstavy a zhodnotili, do akej miery sa ich očakávania naplnili. Po oficiálnej rozlúčke s pedagogickým zborom v klubovni školy, príhovorom žiaka Ľuboslava Hmurčíka i riaditeľky školy PaedDr. Jecuškovej, osobne poďakovali všetkým svojim učiteľom. Riaditeľka školy ocenila žiakov Dominika Senaja, IV.A za vzornú reprezentáciu školy na rôznych súťažiach, Samuela Sokola, IV.A za super výsledok na externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry (predbehlo ho necelé percento 0,4 % maturantov Slovenska), a Mareka Miltáka, IV.A za inovatívny prínos vo vyučovaní informatiky. Potom prišla na rad harmonika a spev a rozlúčka so spolužiakmi vo všetkých triedach, spoločné foto pred budovou gymnázia. Spev sa po meste ozýval ešte dlho potom, veríme, že si to užili.

Po akademickom týždni pristúpia už s plnou vážnosťou k zelenému maturitnému stolu, kde zúročia svoju prácu za celé štúdium. Prajeme im šťastnú ruku pri žrebovaní maturitných zadaní.

Dovidenia naši milí štvrtáci, o chvíľu aj maturanti a absolventi Gymnázia v Stropkove.

PhDr. Tatiana Belovežčíková

Foto: Andrej Belovežčík

Kto by nechcel zdolať Mount Everest? Oktáve so 14 „horolezcami“ sa to podarilo!

A ako začal náš výstup na Everest? V novembri 2021 nás oslovila naša angličtinárka RNDr. Ľ. Reiterová s nápadom precvičovať si učivo na 65 online cvičeniach, ktoré nám pripravila. Za každú správnu odpoveď sme získali 1 bod, ktorý predstavoval 1m vo výstupe na Everest.

            Hlavným cieľom bolo súťaživou formou nás motivovať, aby sme si zlepšili gramatiku, slovnú zásobu aj čítanie s porozumením.

            Počas nášho stúpania na 8 848 metrov vysoký Everest sme si priblížili fotkami aj textom významné vrchy. Ich nadmorská výška zodpovedala našim získaným bodom. Samozrejme, ako to býva zvykom, všetko prebiehalo v angličtine.

Kľúčovým faktorom pomáhajúcim pri zdolávaní nášho cieľa bola vytrvalosť.

A v závere prišlo milé prekvapenie. Podarilo sa nám spojiť s manželkou nášho popredného horolezca Petra Hámora, ktorý ako jeden z mála Slovákov zdolal Mount Everest 19.5.1998. Je taktiež jediným človekom v histórii, ktorý vystúpil na Annapurnu (8 091m) dvakrát. Okrem toho je 74. človekom na Zemi, ktorý zdolal všetkých 14 osemtisícoviek! 

Náš pozdrav a obdiv mu manželka odovzdala zatiaľ iba telefonicky a mailom sme dostali poďakovanie a pozdrav priamo spod himalájskych vrchov, kde je na expedícii. Vyberáme z mailu: „ Mám Vám odovzdať aspoň telefonicky odkaz pre maturantov z oktávy Gymnázia v Stropkove. Peter Vám ďakuje za držanie palcov, srdečne pozdravuje a praje maturantom veľa príjemných zážitkov v horách a nikdy neutíchajúci záujem o prírodu. Nech im maturity úspešné dopadnú a nech sa im splnia sny a túžby, ktoré majú.“

            V deň rozlúčky so školou nám od nich dorazila obálka s podpísanými kartami, za ktoré ďakujeme.

            A toto sú TOP „horolezci“: 

1.miesto    - Šimon Kolcun  (1213 b)

2.miesto  - Martina Kopčaková (862 b)

3.miesto  - Sofia Jakubová (833 bodov)

            Srdečne blahoželáme!

maturanti oktávy

Žiačka II. B Anna Mária Harajdová sa dňa 21.3.2022 zúčastnila krajského kola Olympiády v ruskom jazyku. Súťaž prebiehala online formou. Po úspešnom zvládnutí písomnej časti, ktorá v sebe zahŕňala posluch s porozumením, čítanie s porozumením a test z kulturológie, postúpila na ústnu časť. Aj túto časť absolvovala úspešne a zaradila sa medzi úspešných súťažiacich a skončila na peknom 5. mieste v rámci kraja.  Veľmi sa tešíme z jej úspechu a srdečne blahoželáme.

Ako sa hovorí, všetko má svoj začiatok i koniec. Avšak iná múdrosť vraví, kde niečo končí, iné začína. Či už je to tak, alebo onak, my, žiaci oktávy, ukončujeme éru 8-ročného Gymnázia v Stropkove. Po 2 426 spoločných dňoch čoskoro opustíme bránu školy, kde sme prežili krásne chvíle detstva i dospievania, na ktoré budeme radi spomínať.

Pri tejto mimoriadnej udalosti sme sa rozhodli v školskej záhrade zasadiť strom. Voľba padla na ginko dvojlaločné. Nie je to strom obyčajný, ale až priam jedinečný. Je považovaný za najpôvodnejší druh rastliny na Zemi a označovaný aj ako živá fosília. Jeho predkovia tu žili už v čase doby dinosaurov.

Okrem toho nám napadlo vytvoriť aj časovú kapsulu, ktorá by sa otvorila pri príležitosti 100.výročia nášho gymnázia. V jej obsahu sme spomenuli veľké trampoty s nečakaným prechodom na online vyučovanie z dôvodu pandémie i to, ako nám Covid-19 prekazil plány usporiadať tradičnú stužkovú slávnosť. V závere sa nedal nespomenúť vojnový konflikt u našich susedov.

Deň D prišiel v jedno aprílové popoludnie, keď sme sa všetci stretli v školskom záhradnom altánku. Chlapci sa pustili do kopania jamy, dievčatá pečatili časovú kapsulu a pripravili čaj, ako inak, z ginka. Po slávnostnom príhovore Martiny a Viktora sme pani zástupkyni Mgr. Elene Vasilkovej odovzdali pamätný list stromu aj zapečatenú časovú kapsulu. Jej ďalšie kópie prevzali triedna učiteľka Mgr. Jana Kasardová a koordinátorka projektu RNDr. Ľudmila Reiterová. Poverili sme ich zodpovednou úlohou, a to strážiť kapsuly na bezpečnom mieste dlhých 27 rokov a v školskom roku 2049 pripomenúť riaditeľovi školy, že niečo také pamätné naši žiaci po sebe zanechali.

Nasledovalo zasadenie stromčeka aj so 4.exemplárom časovej kapsuly umiestnenej vo fľaši. Keď bolo všetko hotové, zaviazali sme zelenú stuhu a osadili drevenú tabuľu, aby sa každý okoloidúci dozvedel o pôvode tohto stromu. Prostredníctvom moderátorov sa k nám strom „prihovoril a predstavil“. Z mnohých zaujímavosti vyberáme:

Ginko patrí k ihličnatým stromom, jeho listy majú však plochú listovú čepeľ rozdelenú na dva laloky. Listy, tak ako u iných ihličnanov, vyrastajú na brachyblastoch. Z jari sú svetlozelené, v lete stmavnú. Každú jeseň nás poteší zlatým kobercom na zemi, lebo listy opadnú naraz, za jednu noc.

Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že niektoré stromy majú kvety len samčie, zatiaľ čo iné len samičie. Kvetov sa dočkáme až po 20 rokoch!

Plody tvorí len samičia rastlina. Je to sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica.

Dospelú veľkosť dosiahne po 25-50 rokoch. Výška môže byť 8-12 metrov a šírka koruny 3-7 metrov. Stromy gínk sa vyznačujú húževnatosťou, odolnosťou a nepredstaviteľnou dlhovekosťou, ktorá môže byť až 2000 rokov!

Okrem toho majú aj liečivé účinky na ľudský organizmus.  Čajom si môžeme zlepšiť imunitu, vitalitu i pamäť. Určite po ňom siahneme počas prípravy na maturitné skúšky alebo na VŠ.

Na záver odznel skutočný príbeh:

Koncom druhej svetovej vojny zhodili Američania na Hirošimu atómovú bombu a asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Na ďalší rok strom znova zakvitol, ale kostol bol po výbuchu zničený. Po vojne ho chceli znovu postaviť, no stavbe stálo v ceste ginko. Nikomu ani  nenapadlo strom zoťať, ale schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú a pri strome je tabuľa s nápisom „No more Hiroshima“.

A práve z tohto hirošimského stromu boli do sveta rozposlané suché kôstky, aby prostredníctvom výsadby mladých stromčekov v univerzitných aj iných záhradách na všetkých kontinentoch sa šírilo posolstvo mieru.

Veríme tomu, že aj naše ginko má svojich predkov z Hirošimy a jeho skryté posolstvo tu medzi nami zostane zachované, hlavne v týchto vojnových časoch.

Najviac zo všetkého si prajeme, aby náš strom po celý jeho dlhokánsky život, poskytoval tieň šťastným deťom žijúcim v mieri a pre nás bol miestom začiatku pomaturitných stretnutí. My čoskoro odídeme. Čakajú nás ďalšie životné výzvy, ktorým sa postavíme čelom, a budeme neochvejne bojovať vo vetre i zime, tak ako aj náš strom. Veď po každej búrke zase vyjde slnko.

V mene všetkých spolužiakov by sme sa chceli poďakovať prítomným pani učiteľkám, pani riaditeľke PaedDr. I. Jecuškovej za finančný príspevok, triednej uč. J. Kasardovej a koordinátorke Ľ. Reiterovej za pomoc s prípravou aj organizáciou a tiež stolárstvu Vaško.

                                                                                           Kornélia Sekeľová, oktáva