Ako sa hovorí, všetko má svoj začiatok i koniec. Avšak iná múdrosť vraví, kde niečo končí, iné začína. Či už je to tak, alebo onak, my, žiaci oktávy, ukončujeme éru 8-ročného Gymnázia v Stropkove. Po 2 426 spoločných dňoch čoskoro opustíme bránu školy, kde sme prežili krásne chvíle detstva i dospievania, na ktoré budeme radi spomínať.
Pri tejto mimoriadnej udalosti sme sa rozhodli v školskej záhrade zasadiť strom. Voľba padla na ginko dvojlaločné. Nie je to strom obyčajný, ale až priam jedinečný. Je považovaný za najpôvodnejší druh rastliny na Zemi a označovaný aj ako živá fosília. Jeho predkovia tu žili už v čase doby dinosaurov.
Okrem toho nám napadlo vytvoriť aj časovú kapsulu, ktorá by sa otvorila pri príležitosti 100.výročia nášho gymnázia. V jej obsahu sme spomenuli veľké trampoty s nečakaným prechodom na online vyučovanie z dôvodu pandémie i to, ako nám Covid-19 prekazil plány usporiadať tradičnú stužkovú slávnosť. V závere sa nedal nespomenúť vojnový konflikt u našich susedov.
Deň D prišiel v jedno aprílové popoludnie, keď sme sa všetci stretli v školskom záhradnom altánku. Chlapci sa pustili do kopania jamy, dievčatá pečatili časovú kapsulu a pripravili čaj, ako inak, z ginka. Po slávnostnom príhovore Martiny a Viktora sme pani zástupkyni Mgr. Elene Vasilkovej odovzdali pamätný list stromu aj zapečatenú časovú kapsulu. Jej ďalšie kópie prevzali triedna učiteľka Mgr. Jana Kasardová a koordinátorka projektu RNDr. Ľudmila Reiterová. Poverili sme ich zodpovednou úlohou, a to strážiť kapsuly na bezpečnom mieste dlhých 27 rokov a v školskom roku 2049 pripomenúť riaditeľovi školy, že niečo také pamätné naši žiaci po sebe zanechali.
Nasledovalo zasadenie stromčeka aj so 4.exemplárom časovej kapsuly umiestnenej vo fľaši. Keď bolo všetko hotové, zaviazali sme zelenú stuhu a osadili drevenú tabuľu, aby sa každý okoloidúci dozvedel o pôvode tohto stromu. Prostredníctvom moderátorov sa k nám strom „prihovoril a predstavil“. Z mnohých zaujímavosti vyberáme:
Ginko patrí k ihličnatým stromom, jeho listy majú však plochú listovú čepeľ rozdelenú na dva laloky. Listy, tak ako u iných ihličnanov, vyrastajú na brachyblastoch. Z jari sú svetlozelené, v lete stmavnú. Každú jeseň nás poteší zlatým kobercom na zemi, lebo listy opadnú naraz, za jednu noc.
Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že niektoré stromy majú kvety len samčie, zatiaľ čo iné len samičie. Kvetov sa dočkáme až po 20 rokoch!
Plody tvorí len samičia rastlina. Je to sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica.
Dospelú veľkosť dosiahne po 25-50 rokoch. Výška môže byť 8-12 metrov a šírka koruny 3-7 metrov. Stromy gínk sa vyznačujú húževnatosťou, odolnosťou a nepredstaviteľnou dlhovekosťou, ktorá môže byť až 2000 rokov!
Okrem toho majú aj liečivé účinky na ľudský organizmus. Čajom si môžeme zlepšiť imunitu, vitalitu i pamäť. Určite po ňom siahneme počas prípravy na maturitné skúšky alebo na VŠ.
Na záver odznel skutočný príbeh:
Koncom druhej svetovej vojny zhodili Američania na Hirošimu atómovú bombu a asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Na ďalší rok strom znova zakvitol, ale kostol bol po výbuchu zničený. Po vojne ho chceli znovu postaviť, no stavbe stálo v ceste ginko. Nikomu ani nenapadlo strom zoťať, ale schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú a pri strome je tabuľa s nápisom „No more Hiroshima“.
A práve z tohto hirošimského stromu boli do sveta rozposlané suché kôstky, aby prostredníctvom výsadby mladých stromčekov v univerzitných aj iných záhradách na všetkých kontinentoch sa šírilo posolstvo mieru.
Veríme tomu, že aj naše ginko má svojich predkov z Hirošimy a jeho skryté posolstvo tu medzi nami zostane zachované, hlavne v týchto vojnových časoch.
Najviac zo všetkého si prajeme, aby náš strom po celý jeho dlhokánsky život, poskytoval tieň šťastným deťom žijúcim v mieri a pre nás bol miestom začiatku pomaturitných stretnutí. My čoskoro odídeme. Čakajú nás ďalšie životné výzvy, ktorým sa postavíme čelom, a budeme neochvejne bojovať vo vetre i zime, tak ako aj náš strom. Veď po každej búrke zase vyjde slnko.
V mene všetkých spolužiakov by sme sa chceli poďakovať prítomným pani učiteľkám, pani riaditeľke PaedDr. I. Jecuškovej za finančný príspevok, triednej uč. J. Kasardovej a koordinátorke Ľ. Reiterovej za pomoc s prípravou aj organizáciou a tiež stolárstvu Vaško.
Kornélia Sekeľová, oktáva