To tu ešte nebolo! Na posledný októbrový deň a tohtoročné jesenné prázdniny budeme radi a dlho spomínať. Prečo? Zasadili sme svoj kúsok lesa!
Tento jesenný prázdninový deň sme zažili nezvyčajne – s lesníkmi z Lesnej správy (LS) Turcovce so sídlom v Sedliskách. Hneď po príchode nás privítal vedúci LS pán Ing. Juraj Krišta, ktorý nám porozprával o práci lesníkov, vysvetlil, že nespočíva len v ťažbe dreva, ale najpodstatnejšou časťou je starostlivosť o niekoľko tisíc hektárov lesov. Je veľmi dôležité udržiavať les v zdravej kondícii, zabezpečovať výsadbu a ešte omnoho viac. Lesníci nám umožnili nahliadnuť aj do útrob útulného pracoviska, malej, ale zaujímavej knižnice a tiež mini múzea artefaktov, ktoré sa v lese náhodne našli.
Potom sme sa presunuli do bukového lesa nad obcou Štefanovce. Vietor unášal listy ponad naše hlavy ako na privítanie a hýril pestrými farbami. My sme tušili, že sa nám podarí splniť ďalšiu zo série dobrovoľných úloh do súťaže BARS. V hre je totiž mesačná expedícia do Japonska.
Priamo na „mieste činu“ nás pán Ing. Radoslav Dudjak, referent pestovania lesa z OZ Vihorlat, názorne a teoreticky pripravil na sadenie stromčekov. Na prvý pohľad to vyzeralo celkom jednoducho, ale musíme povedať, že začiatok našej „praxe“ nebol vôbec ľahký. Mali sme veľké šťastie, že lesníci boli trpezliví a radi nám pomohli, vysvetlili, ukázali, ako stromčeky správne zasadiť, aby mali šancu sa prijať. Okrem toho odpovedali aj na naše otázky o lesných škôlkach, tipovali sme cenu jednej sadenice. Od pána Ing. Mateja Foltana sme sa dozvedeli, odkiaľ sú sadenice, ba aj to, ako sa uskladňujú v snehových jamách.
Za 3,5 hodiny sa nám podarilo zasadiť takmer 200 javorov a dubov. Navyše sme doniesli aj nami vypestované sadenice dubov. Naši spolužiaci z II.A (vtedajší prváci) zasadili do kvetináča klíčiace žalude, ktoré pani učiteľka Reiterová v jari doniesla z Brestova (okr. Humenné). Spolu sme ich 7 mesiacov pestovali v biologickej učebni. Dnes sa dostali tam, kam patria! Môžeme hrdo povedať, že máme svoj kúsok lesa a dokonca padol taký návrh, aby sme sa každý rok vybrali pozrieť sa, ako sa stromom darí.
Čas strávený na čerstvom vzduchu v prekrásnej jesennej prírode, k tomu slnečné a nezvyčajne teplé počasie nám všetkým prospelo a dobilo baterky. Navyše v nás zostal dobrý pocit, že sme urobili niečo užitočné. Jedna múdrosť hovorí, že zem sme nezdedili po svojich predkoch, ale požičali sme si ju od svojich detí. A my sme dôkazom toho, že žiť v súlade s prírodou je oveľa lepšie ako bez nej.
Naše poďakovanie patrí lesníkom z LS Turcovce, OZ Vihorlat, pani učiteľke RNDr. Reiterovej za nápad aj pomoc s organizáciou a všetkým zapojeným študentom.
Adriana Dziaková a Lorelle Ndreca, II.A